Čo sú plesne a ako sa ich zbaviť?
Plesne a ich spóry nás obklopujú odjakživa. Nájsť ich môžeme takmer všade. Nepredstavujú len estetický nedostatok, ale aj zdravotné riziko. Rozmnožujú sa pomocou maličkých spór. V závislosti od veľkosti a tvaru sa dokážu v ovzduší vznášať niekoľko hodín, aj niekoľko dní. V malých množstvách sú obvykle neškodné, pri dlhodobom pôsobení však, najmä u senzitívnych jedincov, môžu plesne vyvolávať alergické reakcie, napríklad upchatie nosa, kýchanie, nádchu, zápal spojiviek, žihľavku, astmatické príznaky, bolesti hlavy, hnačku a ďalšie zdravotné problémy. Spóry v dýchacom ústrojenstve bývajú príčinou vážnych mykotických infekcií pľúc. Niektoré typy plesní sú toxické, do prostredia vypúšťajú mykotoxín.
Pleseň žije aj tam, kde by ste nečakali
Dokážu rásť na rôznych materiáloch a povrchoch ako sú drevo, preglejka, papier, lepenka, tapety, lepidlá, syntetické materiály, plasty, silikón, koberce, podlahové krytiny, maľovky, farby a laky, koža, a pod. Pri optimálnej konštelácii troch základných faktorov – vlhkosť (nad 65 %), potrebné živiny a vyhovujúca teplota (cca. 20 °C) – dokážu veľmi dobre prosperovať a množiť sa. A to dokonca aj na materiáloch, ktoré nemožno považovať za zdroj živín, napríklad na cementových a betónových podlahách alebo na skle. Stačí, že je na nich usadený organický nános a prach.
Prvým krokom pri sanácii je lokalizácia výskytu. Charakteristický zápach alebo škvrny sú zvyčajným indikátorom kontaminácie, no pre odhalenie skutočného rozsahu možno bude potrebné sprístupniť stropy, podkrovia, miesta za nábytkom a iné priestory. Sanačná akcia bude úspešná len vtedy, keď sa odstráni, resp. dôkladne ošetrí celá oblasť. Inak sa kontaminácia skôr či neskôr objaví a nezabráni jej v tom ani najlepší fungicíd. Mať pod kontrolou vlhkosť znamená zníženie rizika výskytu plesní. Aj obyčajné meranie teploty a vlhkosti môže byť veľmi užitočné. Humidita môže prenikať z vonkajšieho prostredia, napríklad cez klampiarske a stavebné netesnosti striech, trhliny, praskliny v murive, prienikom vody kvôli netesnosti potrubí alebo nedostatočných vysušením po stavebných prácach, môže sa však vytvárať aj vo vnútornom prostredí, či už z dôvodu nedostatočnej cirkulácie vzduchu alebo kondenzácii na chladných povrchoch.
Ocot nie je všeliek
Občas sa na odstránenie plesní používa ocot, no je chemicky agresívny, čo môže poškodzovať citlivé materiály. Niektoré látky, napríklad vápno, neutralizujú kyselinu octovú a aplikácia je neúčinná. Navyše ocot dodáva plesniam nové živiny. Ani bór či hydrouhličitan sodný (jedlá sóda) nedosahujú uspokojivé výsledky. Efektívnym riešením je použitie fungicídne prípravku, dôležitý je však výber toho správneho. Niektoré totiž obsahujú toxické látky, vytvárajú nepríjemný zápach, iné môžu poškodzovať ošetrované povrchy, ďalšie neodstraňujú všetky druhy plesní.
V našej ponuke nájdete prostriedok Sanosil FUNGUS, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a zvierat, nepoškodzuje rastlinstvo ani povrchy a nepredstavuje riziko pre životné prostredie. Jeho účinnými látkami sú peroxid vodíka a striebro. Po ošetrení miest napadnutých plesňami sa do okolia okrem kyslíka neuvoľňujú žiadne nebezpečné látky alebo rozpadné zlúčeniny. Na povrchu ostáva len striebro, ktoré je neviditeľné, na väčšine povrchov nezanecháva stopy či usadeniny, ale bráni opätovnej mikrobiologickej kontaminácii. Pri niektorých povrchoch, napríklad bielych maľovkách s obsahom oxidu titaničitého (titánová beloba), plastových alebo lakovaných materiáloch môže dôjsť k vytvoreniu škvŕn. Preto sa pred použitím odporúča prostriedok odskúšať v časti, na ktorej nebude prípadná stopa prekážať.
Sanosil FUNGUS sa ľahko používa. Po prvotnej aplikácii približne 5 až 10 cm za okraj plesňových škvŕn ho nechajte pôsobiť podľa potreby. Odstráňte odumretú biomasu a na postihnuté miesto nastriekajte, resp. naneste nezriedený prípravok ešte raz kvôli post-dezinfekcii. Odstránenú biomasu ihneď zlikvidujte. Počas celého procesu používajte ochranné pomôcky.
Viac informácii nájdete tu: Odstránenie plesní a spór